eTwinning =synonymum nových vedomostí @ z@b@vy
Posledné dva roky sa môj študentský život mení závratnou rýchlosťou. Vyklepaný strachopud, ktorý sa bál vystupovať pred kamerou, ale aj rozprávať anglicky. Presne to som bola. Ale eTwinning ma zmenil. Za tých 16 560 minút som sa ani jednu nenudila. Rozbehol sa pre mňa kolobeh videokonferencií, pri ktorých sme sa skutočne narobili a naučili množstvo nových vecí z “prvej ruky”, ale tiež sme zažili množstvo srandy, od smiechu sme sa takmer váľali na zemi.
Pamätám si prvú videokonferenciu, ktorú sme mali s našimi rumunskými partnermi. Týždne príprav a keď prišiel deň D, všetko sa tak trochu ... Kto by si bol myslel, že my a Rumuni nie sme v tom istom časovom pásme? Veď nám to náš zemepisár nikdy ani len nespomenul! Pre študentov švanda ako hrom, profesorke stáli vlasy dupkom a technika Erika skoro porazilo. No na druhý pokus sa nám to podarilo. Síce to trvalo týždeň, ale rumunských „kolegov“ sme sa dočkali. Sranda však pokračovala. Po spojazdnení všetkých technológii, sa naša profesorka pýtala rumunskej profesorky, či nás počuje, pretože by nebolo príjemné, ak by nám na konci videokonferencie povedala, že nepočuli ani slovo. Všetci sme sa pozreli na plátno, kde sme ju cez dataprojektor mohli vidieť. Aké však bolo naše prekvapenie, keď na otázku: „Cristina, počujete nás?“, milá Cristina odpovedala: „Nie.“ Triedou sa ozval obrovský rehot. Nebolo jedného suchého oka, jedného študenta, ktorý by sedel na stoličke. Pre vysvetlenie: v mikrofóne neboli funkčné baterky a teda nás ani počuť nemohli, preto sme na otázku či nás počujú, zápornú odpoveď nečakali (nebodaj nám čítali z pier?).
Nemohli sme sa dočkať ďalších videokonferencií. Aj keď nás už nesklamala technika, ani nás neprekvapila zázračná schopnosť rumunských kolegov, na väčšine sme sa nasmiali ako nikdy predtým. Hovorí sa, koľko rečí viete, toľkokrát ste človekom. A preto sme sa neuspokojili s tým, že vieme slovensky, anglicky, nemecky či niektorí aj rusky. Pre nás sa eTwinning stal aj jazykovou školou, ktorú máme zadarmo. Pri mnohých videokonferenciách sme sa začali učiť aj pre nás dovtedy neznámy jazyk, rumunčinu. Krok za krokom sa učíme rumunsky a našich partnerov učíme našu ľubozvučnú slovenčinu. Nie je to vôbec ľahké. Zo začiatku bola naša výslovnosť ako výslovnosť Google-Translatora. Aj Rumuni si užili zábavu a niekedy išli popri smiechu až do kolien. Keď sa nás spýtali, či vieme počítať do desať po rumunsky, najväčší šoumen sa postavil a počítal. Kým to stihol dokončiť, na druhej strane drátu nás už od smiechu nevnímali. Síce počítal do desať, ale nie rumunsky. On, skúsený svetobežník, sa posunul o pár štátov na západ a do desať nám napočítal po taliansky.
Teraz už však 99,9% z nás (rada budem ja tou jednou stotinou) vie po previerke povedať, že dostal/a „unu“, ale občas aj „trei“ a keďže vieme len do desať a v triede je nás 36, rada hovorím, že je nás trei-şase. Aj Rumuni sa môžu popýšiť, že vedia počítať do desať po slovensky, no my sme si na nich vymysleli jednu špecialitu. Nikto predsa nemá rád jazykolamy. Ale tie sú predsa o tom, aby nás zabavili. A preto sme ich naučili jeden špeciálny: Brontosaurus, brontosaurica a brontosauričatá sa hádajú, ktorí z nich je najbrontosaurovatejší. Na oplátku nám aj oni sľúbili niečo podobné, takže sa už nevieme dočkať.
Zapojiť sa do eTwinnigu bolo to najlepšie, čo sa nám mohlo stať. Pretože vďaka nemu pre nás nie je škola mučením, ale hrou. Už teraz sa nevieme dočkať ďalších zaujímavých chvíľ prežitých s eTwinningom. Nu la revedere! (Zatiaľ dovidenia!)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára